Veľký Draždiak – história a príroda očami rybára
Veľký Draždiak patrí medzi najznámejšie jazerá Bratislavy. V súčasnej modernej podobe (jazero v menšom rozsahu existovalo dávno pred tým) začal vznikať koncom 80. rokov 20. storočia, keď sa na mieste ťažil štrkopiesok pre výstavbu petržalského sídliska a mostov. Po ukončení ťažby sa jama prirodzene naplnila podzemnou vodou, pôvodná šutrovka sa rozšírila a vytvorilo sa čisté jazero s plochou približne 13 hektárov, ktorá sa neskôr po skončení ťažby štrku zvýšila na 20,5 ha a hĺbkou miestami až 13 metrov.
Názov „Draždiak“ nesie po Gejzovi Dražďákovi, lesníkovi, ktorý mal v oblasti horáreň z roku 1779. Názov sa neskôr preniesol na oba jazerá – Malý aj Veľký Draždiak – a postupne sa stal pevnou súčasťou petržalskej histórie.
Bohatá fauna aj flóra
Pre rybárov je Draždiak významným revírom. V jazere žijú kapry, amury, šťuky, zubáče či sumce, ale aj menšie druhy ako plotice či ostrieže. Vďaka priezračnej vode je lov špecifický – ryby je neraz možné pozorovať priamo z brehu. Rybári tu využívajú feeder, boilies aj prívlač.
Problémom sú však invazívne druhy (napríklad slnečnica či tolstolobik) a aj odpad na dne, ktorý sa každoročne odstraňuje pri brigádach potápačov.
Kapitálne úlovky
Jazero v poslednom období mierne mení biotop, pribúdajú riasy na dne aj zväčšujúce sa rákosie. To pomáha aj rastom rýb, v minulosti bol ulovený sumec o dĺžke cez 2 metre a posledné roky sa na Veľkom Dražiaku chytajú kapre presahujúce 20 kg.

Okolie jazera je domovom bohatej fauny a flóry. Na plytčinách rastie trstina a pálky, ktoré poskytujú úkryt rybám aj vtáctvu. Hniezdia tu labute, kačice divé či lysky, často sa objavuje rybárik riečny. Miestni obyvatelia a ochranári upozorňujú, že Draždiak má vysokú ekologickú hodnotu a je potrebné zachovať rovnováhu medzi rekreačným využitím a ochranou prírody.
Rarita na vlastné riziko
Zaujímavosťou je, že jazero je využívané ako prírodné kúpalisko, hoci nad ním vedie 110 kV elektrické vedenie a kúpanie je „na vlastné riziko“. Miestne združenia aj samospráva pravidelne organizujú čistenie brehov a dna – v roku 2024 sa našli dokonca betónové bloky, kovové konštrukcie či starý trezor.

Veľký Draždiak tak nie je len pozostatok ťažby, ale aj živý ekosystém uprostred mesta. Pre rybárov znamená výzvu, pre prírodu útočisko a pre Petržalčanov miesto oddychu s bohatou históriou a vlastným príbehom.
Na revíry s popisným číslom – 1-1190-1-1 – Štrkovisko Zrkadlový háj – je lov rýb povolený celoročne s dodržaním individuálnej doby ochrany okrem kapra rybničného. Revír zaradený aj do K-zväzového povolenia. Zvýšená minimálna lovná miera v cm: kapor rybničný 45, zubáč veľkoústy 60, sumec 80, lieň 35, šťuka 65. V úseku vyznačenom tabuľami a ohraničenom bójami na južnom konci revíru, cca 100 m platí zákaz lovu rýb od 1.2. do 30.6. – neresisko rýb.
Ďalšie články
MsO SRZ Bratislava V. spúšťa nábor nových členov Rybárskej stráže
Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Bratislava V. spúšťa nábor nových členov Rybárskej stráže. Cieľom je posilniť ochranu našich revírov, zvýšiť dohľad pri vode a podporiť férový výkon rybárskeho práva.
Mestská konferencia MsO SRZ Bratislava V schválila plán práce na rok 2026 a zvolila nové orgány organizácie
Mestská konferencia MsO SRZ Bratislava V, ktorá sa konala 30. apríla 2026, schválila kľúčové dokumenty organizácie, prerokovala správy o činnosti a zvolila nové vedenie, kontrolnú komisiu aj delegátov na snem SRZ.
Hospodár zväzu Martin Šindler: Kapitálne ryby pribúdajú, ale naše revíry potrebujú zvýšenú ochranu
Pribúdajú úlovky väčších kaprov a úspešne sa rozvíja aj podpora prirodzenej reprodukcie zubáča. Zároveň však rastie tlak na najnavštevovanejšie vody, pribúdajú nároky zo strany verejnosti a čoraz dôležitejšie sú presné dáta od samotných rybárov. O tom, v akej kondícii sú revíry, čo sa podarilo v roku 2025 a kam by sa mala uberať ich správa v najbližších rokoch, hovorí hospodár zväzu Martin Šindler.



