Veľký Draždiak – história a príroda očami rybára

Veľký Draždiak patrí medzi najznámejšie jazerá Bratislavy. V súčasnej modernej podobe (jazero v menšom rozsahu existovalo dávno pred tým) začal vznikať koncom 80. rokov 20. storočia, keď sa na mieste ťažil štrkopiesok pre výstavbu petržalského sídliska a mostov. Po ukončení ťažby sa jama prirodzene naplnila podzemnou vodou, pôvodná šutrovka sa rozšírila a vytvorilo sa čisté jazero s plochou približne 13 hektárov, ktorá sa neskôr po skončení ťažby štrku zvýšila na 20,5 ha a hĺbkou miestami až 13 metrov.

Tired sportswoman lying on sports bench

Názov „Draždiak“ nesie po Gejzovi Dražďákovi, lesníkovi, ktorý mal v oblasti horáreň z roku 1779. Názov sa neskôr preniesol na oba jazerá – Malý aj Veľký Draždiak – a postupne sa stal pevnou súčasťou petržalskej histórie.

Bohatá fauna aj flóra

Pre rybárov je Draždiak významným revírom. V jazere žijú kapry, amury, šťuky, zubáče či sumce, ale aj menšie druhy ako plotice či ostrieže. Vďaka priezračnej vode je lov špecifický – ryby je neraz možné pozorovať priamo z brehu. Rybári tu využívajú feeder, boilies aj prívlač.

Problémom sú však invazívne druhy (napríklad slnečnica či tolstolobik) a aj odpad na dne, ktorý sa každoročne odstraňuje pri brigádach potápačov.

Kapitálne úlovky

Jazero v poslednom období mierne mení biotop, pribúdajú riasy na dne aj zväčšujúce sa rákosie. To pomáha aj rastom rýb, v minulosti bol ulovený sumec o dĺžke cez 2 metre a posledné roky sa na Veľkom Dražiaku chytajú kapre presahujúce 20 kg.

Okolie jazera je domovom bohatej fauny a flóry. Na plytčinách rastie trstina a pálky, ktoré poskytujú úkryt rybám aj vtáctvu. Hniezdia tu labute, kačice divé či lysky, často sa objavuje rybárik riečny. Miestni obyvatelia a ochranári upozorňujú, že Draždiak má vysokú ekologickú hodnotu a je potrebné zachovať rovnováhu medzi rekreačným využitím a ochranou prírody.

Rarita na vlastné riziko

Zaujímavosťou je, že jazero je využívané ako prírodné kúpalisko, hoci nad ním vedie 110 kV elektrické vedenie a kúpanie je „na vlastné riziko“. Miestne združenia aj samospráva pravidelne organizujú čistenie brehov a dna – v roku 2024 sa našli dokonca betónové bloky, kovové konštrukcie či starý trezor.

Veľký Draždiak tak nie je len pozostatok ťažby, ale aj živý ekosystém uprostred mesta. Pre rybárov znamená výzvu, pre prírodu útočisko a pre Petržalčanov miesto oddychu s bohatou históriou a vlastným príbehom.

Na revíry s popisným číslom – 1-1190-1-1 – Štrkovisko Zrkadlový háj – je lov rýb povolený celoročne s dodržaním individuálnej doby ochrany okrem kapra rybničného. Revír zaradený aj do K-zväzového povolenia. Zvýšená minimálna lovná miera v cm: kapor rybničný 45, zubáč veľkoústy 60, sumec 80, lieň 35, šťuka 65. V úseku vyznačenom tabuľami a ohraničenom bójami na južnom konci revíru, cca 100 m platí zákaz lovu rýb od 1.2. do 30.6. – neresisko rýb.

Ďalšie články

Úlovky v revíroch MsO SRZ Bratislava V za rok 2025

Úlovky v revíroch MsO SRZ Bratislava V za rok 2025

Dáta ukazujú, že revíry MsO SRZ Bratislava V majú silnú návštevnosť, stabilný kaprový základ a zároveň ponúkajú aj zaujímavý priestor pre lov dravcov. Výrazne sa ukazuje sila Zrkadlového Hája z pohľadu návštevnosti a celkového objemu úlovkov, ale aj význam Rusovecko-jaroveckej sústavy ramien, ktorá patrí medzi najzaujímavejšie vody pri kaproch aj dravcoch.

MsO SRZ Bratislava V
Prehľad súkromia

Táto webová stránka používa cookies, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepšiu používateľskú skúsenosť. Informácie o súboroch cookie sa ukladajú vo vašom prehliadači a vykonávajú funkcie, ako je rozpoznanie vás, keď sa vrátite na našu webovú stránku, a pomáhajú nášmu tímu pochopiť, ktoré časti webovej stránky sú pre vás najzaujímavejšie a najužitočnejšie.