Kapitálne ryby pribúdajú, ale revíry potrebujú ochranu. Hospodár zväzu Martin Šindler hovorí o dátach, zarybňovaní aj budúcnosti petržalských vôd

Zároveň však rastie tlak na najnavštevovanejšie vody, pribúdajú nároky zo strany verejnosti a čoraz dôležitejšie sú presné dáta od samotných rybárov. O tom, v akej kondícii sú revíry, čo sa podarilo v roku 2025 a kam by sa mala uberať ich správa v najbližších rokoch, hovorí hospodár zväzu Ing. Martin Šindler, PhD.

Rok 2025 bol pre zväz dôležitý aj z pohľadu zarybňovania. Čo považujete za najväčší posun?

Za posledné obdobie máme za sebou dôležitý míľnik – ukončenie trojročného cyklu zarybňovania, ktorý som nastavoval ešte ako nový hospodár. Nebolo to len o samotnom vypúšťaní rýb do revírov. Súčasťou tohto obdobia bol aj systematický zber dát, ktorý nám dnes výrazne pomáha pri príprave nových zarybňovacích plánov na roky 2027 až 2029.

Treba si uvedomiť, že kvalita revírov sa nedá zmeniť zo dňa na deň. Je to proces, ktorý potrebuje čas, trpezlivosť a jasné rozhodnutia. Dnes však už máme k dispozícii dáta, vďaka ktorým vieme lepšie rozlišovať medzi hodnotnejšími revírmi – napríklad tými, kde sa vyskytujú kapitálne ryby, prebieha prirodzená reprodukcia, je dobrá kvalita vody či dostatok prirodzených prekážok a rastlinstva – a vodami, kde môže byť režim hospodárenia a obmedzení voľnejší.

Aj preto dlhodobo apelujem na rybárov, aby si dôsledne zapisovali dochádzky a úlovky. Nie je to len zákonná povinnosť. Sú to dáta, ktoré nám reálne pomáhajú lepšie pochopiť stav rybích obsádok a efektívnejšie riadiť naše revíry.

Za veľký úspech považujem aj podporu prirodzenej reprodukcie zubáča veľkoústeho. Umiestňovanie hniezd sa ukázalo ako veľmi efektívne – pri správnej príprave, uložení a vhodnej teplote vody dosahujeme takmer stopercentnú obsadenosť.

Pozitívny trend vidíme aj priamo pri vode. Čoraz častejšie sa lovia väčšie ryby, najmä kapor rybničný. Úlovky nad 15 kilogramov už dnes nie sú výnimkou.

V akej kondícii sú dnes petržalské revíry?

Naše revíry sú vo veľmi dobrej kondícii, ale vyžadujú si systematickú a dlhodobú starostlivosť. Vo väčšine prípadov je kvalita vody výborná a stále vidíme priestor na ďalšie zlepšovanie podmienok pre rybolov.

Zároveň však čelíme rastúcemu tlaku. Niektoré revíry dosahujú ročne návštevnosť 6 000 až 11 000 dochádzok, čo už predstavuje výraznú záťaž na prostredie aj rybie obsádky.

Novým fenoménom je aj tlak zo strany verejnosti. Rastie záujem o využívanie vôd a ich okolia na iné aktivity, čo sa môže negatívne premietať do výkonu rybárskeho práva. Nie vždy je jednoduché tieto situácie riešiť.

Najviac sa to týka lokalít ako Veľký Zemník, OR Polder či Zrkadlový háj. Práve tu chceme ako nový výbor výraznejšie zapracovať na nastavení udržateľných podmienok – tak, aby boli chránené samotné revíry, ale zároveň aby mali rybári vytvorené kvalitné podmienky na výkon rybárskeho práva.

Veľa sa hovorí o vrchných mierach, režime „chyť a pusť“ či športovom rybolove. Akým smerom sa budú revíry uberať?

Táto téma je komplexná, ale základný smer je jasný.

V roku 2025 sa podarilo schváliť vrchné miery pre kľúčové druhy – kapra, šťuku, zubáča a sumca. Je to dôležitý krok smerom k ochrane kapitálnych rýb a zvýšeniu atraktivity revírov.

Takéto opatrenia však musia byť podložené správne nastaveným zarybňovaním, vytvorením priestoru pre ochranu rýb – napríklad neresiskami, zimoviskami či útočiskami – a funkčným výkonom rybárskeho práva. Zároveň potrebujeme čas, aby sme vedeli tieto opatrenia zodpovedne vyhodnotiť a v prípade potreby upraviť.

Do budúcna nás čaká aj revízia revírov ako takých. Chceme si jasne pomenovať, ktoré vody patria medzi najhodnotnejšie a vyžadujú vyššiu mieru ochrany, a kde je naopak priestor pre športový rybolov alebo voľnejší režim bez výrazných obmedzení.

Tento proces nebude rýchly. Reálne hovoríme o horizonte minimálne troch rokov. Kľúčová bude komunikácia s členmi, ale aj spolupráca s Radou SRZ a ichtyológmi. Zároveň musíme rešpektovať legislatívne obmedzenia a rámec spoločného výkonu rybárskeho práva.

Našou prioritou zostáva vyvážená druhová skladba. To znamená, že sa nemôžeme pozerať iba na kapra, ale aj na dravé druhy a ostatné druhy rýb, aby nedochádzalo k narušeniu prirodzenej rovnováhy.

Ako do správy revírov vstupuje ochrana prírody a jednotlivých druhov rýb?

Základom je rovnováha a druhová vyváženosť. Okrem hlavných druhov sa chceme viac venovať aj druhom ako lieň, pleskáč či karas zlatistý, s cieľom podporiť ich prirodzenú reprodukciu v našich revíroch.

Medzi najväčšie výzvy patrí manipulácia s vodou a kolísanie hladiny. Napríklad na zdrži Hrušov má režim vody výrazný vplyv aj na naše revíry, ako sú JRS, Zuzana, Ovsište a ďalšie.

V niektorých prípadoch spolupráca funguje veľmi dobre – napríklad pri Chorvátskom kanáli, kde prebieha priama komunikácia s riadením. Inde je situácia zložitejšia a nie vždy sa podarí optimálne nastaviť režim hladiny.

Práve stabilita hladiny je kľúčová najmä počas výteru rýb a výrazne ovplyvňuje úspešnosť prirodzenej reprodukcie.

Sú za posledné obdobie viditeľné aj praktické zásahy v teréne?

Áno. Aktivity ako čistenie dna, napríklad na Draždiaku alebo v Zrkadlovom háji, majú reálny prínos. Zlepšujú životné prostredie pre ryby, zvyšujú bezpečnosť a komfort pre rybárov a pomáhajú celkovej kvalite revíru.

Dôležité však je, aby sa takéto aktivity nerobili náhodne alebo jednorazovo, ale systematicky a dlhodobo. Konkrétne kroky a priority v tejto oblasti budú už v gescii nového výboru, ktorý bol zvolený na Mestskej konferencii.

Čo dnes najviac komplikuje správu revírov z praktického hľadiska?

Najväčší praktický problém je stále v evidencii. Ide najmä o nesprávne, neúplné alebo nečitateľné zapisovanie dochádzok a úlovkov. Často chýbajú údaje o najväčšej rybe alebo údaje o značených rybách, ktoré sú predmetom monitoringu, napríklad na Dunaji.

To nám výrazne komplikuje spracovanie štatistík aj samotné riadenie revírov. Podľa zákona môže byť nesprávne vyplnená povolenka dôvodom na jej nevydanie. Do budúcna bude potrebné zvážiť aj prísnejší prístup k takýmto porušeniam.

Pozitívnou správou je prebiehajúca digitalizácia v rámci systému eSRZ, ktorá môže výrazne sprehľadniť evidenciu, zjednodušiť kontrolu a pomôcť aj rybárskej stráži.

Krátkodobým cieľom je aj lepšie označenie revírov – napríklad pomocou QR kódov na revírnych tabuliach. Rybári by sa tak vedeli okamžite dostať ku všetkým aktuálnym a spresňujúcim podmienkam lovu na konkrétnej vode.