Malý Draždiak
Spoznajte príbeh jazera, život pod jeho hladinou a zásady, vďaka ktorým zostáva priestorom pre prírodu aj ľudí.
Náučný chodník Malého Draždiaka
Tri tematické panely vás prevedú vznikom jazera, jeho prírodou a starostlivosťou o rybársky revír. Dlhšie texty jednotlivých tém si môžete rozbaliť.
Od ťažby štrku k jazeru
Malý Draždiak – od štrkoviska k rybárskemu revíru
Malý Draždiak je umelá vodná plocha, ktorá vznikla po ťažbe štrku počas premeny Petržalky v druhej polovici 20. storočia. Bývalý ťažobný priestor sa postupne začlenil do mestskej krajiny a dnes je rybárskym revírom, miestom oddychu a cenným priestorom pre prírodu.
Historická ortofotomapa zachytáva územie pred jeho premenou na dnešnú vodnú plochu.
Vodná plocha má už pôdorys blízky dnešnej podobe Malého Draždiaka.
Rybársky revír, miesto prechádzok, oddychu a pozorovania prírody.
Presný rok vzniku jazera nie je spoľahlivo doložený. Podklady ho zaraďujú pravdepodobne do prvej polovice 70. rokov 20. storočia. Historické snímky: Geoportál Bratislavy.
Prečítajte si celý príbeh jazera
Krajina pred vznikom jazera
Ešte v polovici 20. storočia tvorili veľkú časť Petržalky polia, lúky, pasienky a zvyšky lužných lesov. Krajinu formoval Dunaj a jeho ramená. Rozsiahla urbanizácia a výstavba sídliska neskôr zásadne zmenili podobu územia aj spôsob jeho využívania.
Vznik Malého Draždiaka
V 70. rokoch 20. storočia sa Petržalka začala meniť na veľké sídlisko. Výstavba si vyžadovala značné množstvo stavebných materiálov, preto sa v širšom území ťažil štrk a štrkopiesky. Po ukončení ťažby zostali vyhĺbené priestory, ktoré sa zaplnili vodou. Miestni ich nazývali „šutrovky“ alebo „bagroviská“.
Dobové spomienky hovoria o viacerých petržalských štrkoviskách označovaných ako Stará, Nová a Najnovšia Šutrovka. Z nich sa zachovali najmä dnešný Malý a Veľký Draždiak. Presný rok vzniku Malého Draždiaka nie je spoľahlivo doložený; dostupné podklady ho zaraďujú do obdobia budovania novej Petržalky, pravdepodobne do prvej polovice 70. rokov. Dobové ortofotomapy umožňujú porovnať podobu územia v roku 1949 s jazerom v roku 1985, keď už malo pôdorys blízky dnešnej vodnej ploche.
Prečo Draždiak a U horára
Pomenovania Šutrovka a štrkovisko pripomínajú pôvod vodnej plochy. Názov Draždiak sa podľa miestnej historickej tradície spája s lesníkom Gejzom Dražďákom a hájovňou z roku 1779. Pomenovanie sa postupne prenieslo na lokalitu a neskôr aj na Malý a Veľký Draždiak.
Označenie Štrkovisko U horára spája mladšiu históriu ťažby štrku so staršou lesníckou minulosťou územia. Jedno miesto tak uchováva dva prepojené príbehy: príbeh niekdajšej krajiny pri Dunaji a príbeh modernej premeny Petržalky.
Od štrkoviska k prírodnej vodnej ploche
Po skončení ťažby začali brehy a vodnú plochu postupne osídľovať rastliny a živočíchy. Stromové porasty, pobrežná vegetácia a vodné rastliny vytvorili prostredie, ktoré sa prirodzene začlenilo do okolitej krajiny.
Malý Draždiak je príkladom sekundárnej prírody – hodnotného prostredia, ktoré vzniklo na mieste výrazne pozmenenom človekom. Uprostred zastavanej Petržalky dnes vodná plocha a jej vegetačný sprievod poskytujú priestor prírode aj ľuďom.
Dnešný rybársky revír
Malý Draždiak je dnes pokojnejšou vodnou plochou využívanou najmä na rybolov, prechádzky, oddych a pozorovanie prírody. Ako rybársky revír spája rekreačné využitie s potrebou dlhodobej starostlivosti o vodné prostredie a jeho brehy.
Príbeh Malého Draždiaka ukazuje, ako sa bývalé štrkovisko môže postupne zmeniť na významnú súčasť mestskej krajiny a miestnej identity Petržalky.
Zdroje k histórii jazera
- Mestská časť Bratislava-Petržalka: História Petržalky a kroniky mestskej časti.
- Bratislavské rožky: Moje detstvo v starej Petržalke. Spomienky na petržalské bagroviská a „šutrovky“.
- MsO SRZ Bratislava V: Veľký Draždiak – história a príroda očami rybára.
- Geoportál hlavného mesta SR Bratislavy: historické ortofotomapy z rokov 1949 a 1985.
Život pod hladinou a v jej okolí
Malý Draždiak nie je iba vodná plocha. Pod hladinou, na brehoch a v okolitej vegetácii žije prepojené spoločenstvo mikroorganizmov, rastlín, bezstavovcov, rýb, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Zmena druhového spektra môže ovplyvniť fungovanie celého jazera.
Ryby Malého Draždiaka
Pôvodná rybia populácia je základom pestrého a vyváženého ekosystému jazera. Ryby zároveň predstavujú hlavnú súčasť rybárskeho hospodárenia. Podľa pôvodu a vplyvu na prostredie ich rozdeľujeme na pôvodné druhy, nepôvodné druhy s preukázaným negatívnym vplyvom a invázne nepôvodné druhy.
Pôvodné druhy
Pôvodné druhy tvoria prirodzenú rybiu obsádku jazera.
Všetky druhy a ich úloha
Sú prirodzenou súčasťou našich vodných ekosystémov a vytvárajú medzi sebou množstvo potravových a ekologických vzťahov.
Kaprovité a ďalšie menšie druhy využívajú planktón, bezstavovce, rastlinnú potravu alebo potravu dna a súčasne tvoria korisť predátorov. Kapor rybničný patrí medzi najvýznamnejšie hospodárske ryby, jeho početnosť však musí zodpovedať únosnej kapacite jazera.
Dravé ryby, najmä šťuka, zubáč, ostriež a sumec, regulujú početnosť menších rýb. Cieľom hospodárenia preto nie je maximálny počet jedincov, ale druhovo a vekovo vyvážená obsádka.
Medzi pôvodné druhy uvádzané pre jazero patria:
- belička európska (Alburnus alburnus)
- červenica ostrobruchá (Scardinius erythrophthalmus)
- lopatka dúhová (Rhodeus amarus)
- plotica červenooká (Rutilus rutilus)
- jalec hlavatý (Squalius cephalus)
- kapor rybničný (Cyprinus carpio)
- karas zlatistý (Carassius carassius)
- lieň sliznatý (Tinca tinca)
- pleskáč vysoký (Abramis brama)
- ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis)
- šťuka severná (Esox lucius)
- zubáč veľkoústy (Sander lucioperca)
- sumec veľký (Silurus glanis)
- úhor európsky (Anguilla anguilla)
Druhy s negatívnym vplyvom
Nepôvodné druhy, ktorých vysoká početnosť môže ovplyvniť vegetáciu, planktón a kvalitu vody.
Viac o ich vplyve
Amur biely (Ctenopharyngodon idella), tolstolobik biely (Hypophthalmichthys molitrix) a tolstolobik pestrý (Hypophthalmichthys nobilis) boli do Európy introdukované najmä z hospodárskych dôvodov.
Amur intenzívne konzumuje vodnú vegetáciu. Pri vysokej biomase môže zmenšiť plochu vodných porastov, a tým obmedziť úkryty plôdika, neresové miesta a substrát pre bezstavovce.
Tolstolobiky filtrujú planktón a pri vysokej početnosti môžu redukovať zooplanktón, ktorý je dôležitým článkom potravnej siete a účinným filtrátorom vody.
Invázne nepôvodné druhy
Ich šírenie je nežiaduce. Neprenášame ich medzi vodnými plochami.
Prečo sa nesmú šíriť
Hrúzovec sieťovaný (Pseudorasbora parva) a slnečnica pestrá (Lepomis gibbosus) sa dokážu úspešne rozmnožovať a šíriť.
Pôvodným druhom konkurujú o potravu a priestor; slnečnica môže požierať aj ikry a plôdik rýb. Hrúzovec môže pri vysokej početnosti výrazne redukovať zooplanktón a predstavuje aj riziko prenosu patogénov.
Invázne nepôvodné ryby sa nesmú prenášať ani vypúšťať do ďalších vôd.
Život od mikroskopických organizmov po vtáky
Rastliny a pobrežná vegetácia
Vodné a pobrežné rastliny vytvárajú základ životného priestoru jazera.
Spoznajte ich úlohu v jazere
Vodné rastliny vytvárajú priestor pre mikroorganizmy a bezstavovce, poskytujú úkryt plôdiku, stabilizujú sediment a podieľajú sa na kolobehu kyslíka a živín.
V Malom Draždiaku boli zaznamenané najmä stolístok klasnatý, rdest kučeravý, rdest hrebenatý a zanichélia močiarna.
Aj rastliny môžu byť invázne. Agát biely, javorovec jaseňolistý, pajaseň žliazkatý a netýkavka malokvetá môžu meniť charakter pobrežných porastov a vytláčať pôvodné druhy.
Mikroskopický život a bezstavovce
Mikroskopické organizmy sú nenápadným, ale nevyhnutným základom života v jazere.
Spoznajte ich úlohu v jazere
Riasy, sinice, baktérie, prvoky a zooplanktón tvoria základ potravovej siete, rozkladajú organické látky a podieľajú sa na kolobehu živín.
Larvy pakomárov a vážok, vodné chrobáky, slimáky, lastúrniky a ďalšie bezstavovce prepájajú mikroskopický život s rybami a ostatnými živočíchmi.
Obojživelníky a plazy
Vodná plocha, mokrade a brehy tvoria spoločný životný priestor obojživelníkov a plazov.
Spoznajte ich úlohu v jazere
Pokojná vodná plocha, mokrade a pobrežná vegetácia poskytujú prostredie napríklad skokanovi zelenému, rosničke zelenej, ropuche obyčajnej, užovke obojkovej a užovke fŕkanej.
Korytnačka písmenková (Trachemys scripta) je invázny nepôvodný druh. Do prírody sa dostáva najmä vypúšťaním z domácich chovov a môže konkurovať pôvodnej korytnačke močiarnej.
Vtáky, cicavce a okolité stromy
Jazero, brehy a okolité stromy vytvárajú jeden spoločný ekosystém.
Spoznajte ich úlohu v jazere
Jazero a jeho okolie poskytujú potravu, vodu, úkryt a miesto na odpočinok labutiam, kačiciam, lyskám, volavkám, rybárikovi a ďalším vtákom.
Staršie stromy, dutiny a podrast využívajú spevavce, ďatle, veverice aj netopiere. Les zároveň tlmí vplyv mesta a prepája jazero s okolitou krajinou.
Ako sa udržiava rovnováha
Potravová sieť jazera nemá podobu jednoduchého reťazca. Producenti, mikroorganizmy, zooplanktón, bezstavovce, ryby, vtáky a ďalšie živočíchy sú prepojené viacerými vzťahmi. Odumretá organická hmota a exkrementy sa rozkladajú, živiny sa vracajú do vody a opäť ich využívajú rastliny a mikroorganizmy.
Rovnováha neznamená čo najväčší počet rýb ani ostatných organizmov. Znamená primeranú početnosť druhov, funkčné potravové vzťahy a zachované prostredie. Zodpovedné hospodárenie preto sleduje celú obsádku, nielen množstvo vysadených rýb.
Čo môže urobiť návštevník
- Nevypúšťať do jazera akváriové ryby, korytnačky ani iné živočíchy.
- Neprenášať ryby a ďalšie organizmy medzi vodnými plochami.
- Nepoškodzovať vodnú a brehovú vegetáciu.
- Nekŕmiť vodné vtáctvo pečivom.
- Nový alebo podozrivý invázny druh odfotografovať, zaznamenať miesto a oznámiť správcovi revíru alebo ochrane prírody.
Kontakt na správcu nájdete na stránke MsO SRZ Bratislava V – Kontakty .
Jazero v rovnováhe
Malý Draždiak je viac než len rybársky revír. Je to živý vodný ekosystém, v ktorom spolu súvisia voda, ryby, vodné a pobrežné rastlinstvo, živočíchy aj človek.
Rovnováha v jazere nevzniká sama od seba. Je výsledkom prirodzených procesov, ale aj zodpovednej starostlivosti a rybárskeho hospodárenia. Úlohou človeka preto nie je prírodu nahrádzať, ale vytvárať podmienky, v ktorých môžu vzájomne prepojené procesy fungovať čo najprirodzenejšie.
Piliere udržateľného hospodárenia
Udržateľné hospodárenie znamená starať sa o jazero ako o jeden prepojený a živý ekosystém. Pri tomto prístupe nie je dôležitý iba počet rýb v revíri, ale aj rovnováha medzi fyzikálno-chemickými parametrami vody, prirodzenými brehmi a vegetáciou, rybími populáciami, ostatnými živočíchmi a potrebami ľudí pri využívaní vodnej plochy.
Udržateľný prístup má pomôcť zachovať Malý Draždiak zdravým a životaschopným jazerom nielen dnes, ale aj o desiatky rokov.
01 Vyvážené zarybňovanie
Zarybňovanie je dôležitým nástrojom starostlivosti o revír, nemalo by však byť jediným cieľom. Rozhodujúce nie je iba množstvo vysadených rýb, ale predovšetkým ich druhové zastúpenie, veková štruktúra a rešpektovanie schopnosti jazera poskytnúť im dostatok potravy a priestoru.
Ryby preto treba vysádzať primerane produkčnej únosnosti revíru s dôrazom na druhy, ktoré podporujú prirodzenú rovnováhu rybieho spoločenstva.
02 Ochrana biodiverzity
Jazero – revír netvoria iba ryby. Jeho fungovanie závisí od vodných a pobrežných rastlín, bezstavovcov, obojživelníkov, vtákov a množstva ďalších organizmov prepojených s vodným ekosystémom.
Ochrana biodiverzity preto znamená zachovávať prirodzenú členitosť brehov, brehovú vegetáciu, vodné rastlinstvo a miesta poskytujúce úkryt a potravu.
03 Prirodzená reprodukcia
Dlhodobo stabilná rybia populácia sa neopiera iba o pravidelné vysádzanie rýb. Dôležitým znakom vyváženého revíru je schopnosť rýb prirodzene sa rozmnožovať.
Preto je potrebné zachovávať vhodné neresiská, pobrežnú vegetáciu, plytšie partie a ďalšie prostredia potrebné na vývoj ikier a mladých rýb.
04 Monitoring a kontrola
Udržateľné hospodárenie musí vychádzať zo skutočného stavu jazera, nie iba z predpokladov. Preto je potrebné sledovať vývoj a zdravotný stav rybej obsádky, fyzikálno-chemické parametre vody, stav brehov a vegetácie, prirodzenú reprodukciu či výskyt nepôvodných alebo nežiaducich druhov.
Cielený monitoring umožňuje včas zachytiť zmeny a prispôsobiť ďalšie opatrenia reálnym potrebám revíru.
05 Čistota a poriadok
Čisté brehy a prosperujúce vodné prostredie sú základnou podmienkou kvalitného revíru. Odpad, znečistenie alebo nevhodné zásahy do brehovej vegetácie môžu priamo zhoršovať životné podmienky rýb a ďalších organizmov.
Starostlivosť preto zahŕňa pravidelné brigády, odstraňovanie odpadu, ochranu brehov a snahu predchádzať znečisťovaniu.
06 Zodpovedný prístup
Malý Draždiak je spoločným priestorom. Využívajú ho rybári, návštevníci, športovci aj rodiny, no zároveň je domovom množstva rastlín a živočíchov.
Zodpovedný prístup znamená rešpektovať prírodu, ryby aj ostatných ľudí, dodržiavať pravidlá rybolovu, šetrne zaobchádzať s rybami, chrániť vegetáciu a udržiavať poriadok.
Spoločným cieľom je zdravé jazero
Všetky tieto piliere spolu súvisia. Ani vyvážené zarybňovanie bez ochrany biotopov nestačí. Prirodzená reprodukcia bez vhodných litorálnych pásiem nefunguje. Monitoring nemá význam, ak na jeho výsledky nenadväzujú opatrenia.
Zmyslom udržateľného hospodárenia preto nie je maximalizovať úlovky, veľkosť ani počet rýb. Cieľom je dlhodobo prosperujúce jazero s pestrým spoločenstvom organizmov, kvalitnými a zdravými rybami, čistým prostredím a priestorom pre prírodu aj ľudí.
Základné princípy nášho hospodárenia
Hospodárenie by malo vychádzať z presvedčenia, že človek nemá prírodu riadiť proti jej prirodzeným procesom, ale pomáhať jej fungovať.
Pri starostlivosti o Malý Draždiak je potrebné vychádzať z poznania jeho aktuálneho stavu, sledovať vývoj jazera, kvality vody a rybej populácie a svoje rozhodnutia prispôsobovať tomu, čo jazero – revír skutočne potrebuje.
Najlepšie výsledky prináša spolupráca a otvorená komunikácia. Rybári, odborníci, dobrovoľníci, návštevníci aj miestna komunita môžu svojím dielom prispieť k tomu, aby Malý Draždiak zostal zdravým a hodnotným miestom pre každého.
- Rešpektujeme prírodu
- Rozhodujeme na základe poznania
- Myslíme na budúcnosť
- Spolupracujeme
- Chránime a vzdelávame