Veľký Draždiak – história a príroda očami rybára

Veľký Draždiak patrí medzi najznámejšie jazerá Bratislavy. V súčasnej modernej podobe (jazero v menšom rozsahu existovalo dávno pred tým) začal vznikať koncom 80. rokov 20. storočia, keď sa na mieste ťažil štrkopiesok pre výstavbu petržalského sídliska a mostov. Po ukončení ťažby sa jama prirodzene naplnila podzemnou vodou, pôvodná šutrovka sa rozšírila a vytvorilo sa čisté jazero s plochou približne 13 hektárov, ktorá sa neskôr po skončení ťažby štrku zvýšila na 20,5 ha a hĺbkou miestami až 13 metrov.

Tired sportswoman lying on sports bench

Názov „Draždiak“ nesie po Gejzovi Dražďákovi, lesníkovi, ktorý mal v oblasti horáreň z roku 1779. Názov sa neskôr preniesol na oba jazerá – Malý aj Veľký Draždiak – a postupne sa stal pevnou súčasťou petržalskej histórie.

Bohatá fauna aj flóra

Pre rybárov je Draždiak významným revírom. V jazere žijú kapry, amury, šťuky, zubáče či sumce, ale aj menšie druhy ako plotice či ostrieže. Vďaka priezračnej vode je lov špecifický – ryby je neraz možné pozorovať priamo z brehu. Rybári tu využívajú feeder, boilies aj prívlač.

Problémom sú však invazívne druhy (napríklad slnečnica či tolstolobik) a aj odpad na dne, ktorý sa každoročne odstraňuje pri brigádach potápačov.

Kapitálne úlovky

Jazero v poslednom období mierne mení biotop, pribúdajú riasy na dne aj zväčšujúce sa rákosie. To pomáha aj rastom rýb, v minulosti bol ulovený sumec o dĺžke cez 2 metre a posledné roky sa na Veľkom Dražiaku chytajú kapre presahujúce 20 kg.

Okolie jazera je domovom bohatej fauny a flóry. Na plytčinách rastie trstina a pálky, ktoré poskytujú úkryt rybám aj vtáctvu. Hniezdia tu labute, kačice divé či lysky, často sa objavuje rybárik riečny. Miestni obyvatelia a ochranári upozorňujú, že Draždiak má vysokú ekologickú hodnotu a je potrebné zachovať rovnováhu medzi rekreačným využitím a ochranou prírody.

Rarita na vlastné riziko

Zaujímavosťou je, že jazero je využívané ako prírodné kúpalisko, hoci nad ním vedie 110 kV elektrické vedenie a kúpanie je „na vlastné riziko“. Miestne združenia aj samospráva pravidelne organizujú čistenie brehov a dna – v roku 2024 sa našli dokonca betónové bloky, kovové konštrukcie či starý trezor.

Veľký Draždiak tak nie je len pozostatok ťažby, ale aj živý ekosystém uprostred mesta. Pre rybárov znamená výzvu, pre prírodu útočisko a pre Petržalčanov miesto oddychu s bohatou históriou a vlastným príbehom.

Na revíry s popisným číslom – 1-1190-1-1 – Štrkovisko Zrkadlový háj – je lov rýb povolený celoročne s dodržaním individuálnej doby ochrany okrem kapra rybničného. Revír zaradený aj do K-zväzového povolenia. Zvýšená minimálna lovná miera v cm: kapor rybničný 45, zubáč veľkoústy 60, sumec 80, lieň 35, šťuka 65. V úseku vyznačenom tabuľami a ohraničenom bójami na južnom konci revíru, cca 100 m platí zákaz lovu rýb od 1.2. do 30.6. – neresisko rýb.

Ďalšie články

Jesenné zarybňovanie 2026: Do našich revírov pribudlo viac ako 21 ton kaprov a 18 000 ostriežov

Jesenné zarybňovanie 2026: Do našich revírov pribudlo viac ako 21 ton kaprov a 18 000 ostriežov

Jesenné zarybňovanie revírov SRZ MsO Bratislava V je úspešne ukončené. Počas troch plánovaných etáp sme do našich vôd vysadili spolu 21 050 kilogramov kapra rybničného rôznych veľkostných kategórií. Okrem toho sme rybie spoločenstvá obohatili o 18 000 kusov ostrieža zelenkavého, čím pokračujeme v podpore pôvodných druhov rýb a druhovej rozmanitosti našich revírov.